(taká májová, nedávno ukutá , venujem Poslednej Múze)
Nechaj ju rásť vo svojich očiach
chyť ju za ruku ,keď ťa chce nechať ísť
slzy utopené v nekonečných nociach
jej utri z rozpálených líc
nechaj jej rozbúšené srdce
keď chce bližšie k tebe prísť
a objímaj ju do nekonečna
bozkaj ju vždy ,keď ťa začne hrýzť
usmej sa , bo ju to spraví šťastnou
a teba nestojí to vôbec nič
spomeň si, jak spí sa vo vôni jej vlasov
keď chceš z jej hriechov upliesť bič
kto zlepí rozpárané srdcia
keď raz v nich nezostane ani živočíšny chtíč
budeš už navždy žiť iba z predstáv
otvoríš dlane a nebude v nich nič
nepýtaj sa,nerieš a ,následuj ju do neznáma
keď vlámal si sa do jej srdca
nech nepláva v mori lásky sama
ale nech s tebou lieta na nebesiach
na strmých skalách sa po špičkách chodí predsa
pre všetky ostatné krásne rána
z každého jej pohľadu teš sa
a raz bude tvojím deťom vysnívaná mama
rozhodnutia, čo sme spravili
nás v ústrety ženú nocou
a všetky túžby, čo sme tajne cítili
sa nás už nedotýkajú iba zo snov
aj keď sme pravej láske drzo krivdili
kráčame naveky do posledných koncov
nie sme ani prví, čo sa vtedy strašne zmýlili
už žime z bozkov a nie zo slov
vyplaziť jazyk dažďu, ktorý chce skropiť naše šťastie
kráčať spolu po zemi, kým z nej niečo nevyrastie
nežiť len z ozveny ,nečakať na seba kým svetlo zhasne
chytiť sa mocne za ruky a nebáť sa skočiť z vodopádu
a vlastne nemať strach z ničoho
kým nám dvom je to jasné
môžeš ju hľadať nekonečné veky ,
keď ju nevidíš stáť pred sebou
možeš hľadať ku prameňom všetky rieky
keď sa bojíš do jej vĺn hodiť
a nechať unášať sa ňou
posledné slová si požičiam od Damiena
že môžeš ležať medzi jej nohami
ale jej dušu tam nenájdeš
a ja dodám ,že ak je to tvoja vyvolená žena
tak buď rád, že jej láske nikdy neujdeš
a keď ju raz budeš žiadať na kolenách
a sľubovať jej budeš celý svet
buď taký presvedčivý ,že bez tej tvojej už neprežije tiež.